Dňa 20. mája sa na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe konalo spoločné stretnutie za účasti zástupcov Fakulty informačných technológií (FIT ČVUT Petr Šimánek, Vojtěch Rybář, Miroslav Čepek, Alexander Kovalenko, Petra Ritschelová a David Pešek, za CIIRC Vít Dočkal), Českého centra pre strategické štúdie (CCSS Karel Charvát), Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (Marieta Okenková) a Vidieckeho parlamentu mladých na Slovensku (Monika Slaninová). Hlavným cieľom stretnutia bolo prejednať rôzne strategické otázky, vrátane metodológií foresightu a ich praktických aplikácií.
Stretnutie začalo základnou otázkou: Akým spôsobom chceme realizovať foresightové aktivity? Táto otázka položila základy pre diskusie o plánovaní scenárov, výskume založenom na aktéroch a dynamike systémov. Skupina tiež skúmala historické prístupy k foresightu, pričom sa pýtala, ako k tomu pristupoval Runar a kto môže poskytnúť konkrétne referenčné body.
Významná časť stretnutia bola venovaná zadefinovaniu, aké ponuky by mohli byť predložené potenciálnym cieľovým skupinám, ako sú stratégovia na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na Slovensku a vidiecke komunity. Diskutované typické ponuky zahŕňali poradenstvo, vzdelávanie a vytváranie demonštračných fariem, vrátane možnosti vyvinúť virtuálne farmy. Účastníci tiež skúmali, ako môžu prispieť k rozvoju Poľnohospodárskeho znalostného a inovačného systému (AKIS) na Slovensku.
Dôležitou súčasťou stretnutia bola aj diskusia o prepojení veľkých jazykových modelov (LLM) s geospaciálnou analýzou. Diskusia sa zamerala na to, ako možno LLM využiť na interpretáciu a analýzu veľkých množín geospaciálnych údajov, čo zvýši schopnosť predpovedať zmeny využívania pôdy, posudzovať dopady na životné prostredie a podporovať rozhodovanie v oblasti vidieckeho a mestského plánovania. Integráciou LLM s geospaciálnymi technológiami je snaha zlepšiť presnosť a efektívnosť analýzy priestorových údajov, čo v konečnom dôsledku prispeje k lepšie informovaným a udržateľným rozvojovým stratégiám.
V počiatočnej fáze boli identifikované rôzne požiadavky, vrátane relevantných otázok, vyhodnotenia existujúcich stratégií na základe konkrétnych lokalít, dostupných údajov a cieľových skupín. Jednou zo špecifických iniciatív bola diskusia o vývoji konverzačného agenta navrhnutého na zlepšenie vidieckych oblastí, ktorý by odpovedal na otázky typu "Čo môžete vyskúšať, keď chcete zlepšovať vašu dedinu?" Tento agent by využíval vstupy zo strategických, taktických a skúsenostných dokumentov. Ďalšou iniciatívou bola správa týkajúca sa prevencie plytvania potravinami, pričom študentský projekt sa zameral na stratégie znižovania odpadu.
Kľúčovou témou bola tiež analýza sentimentu pre infraštruktúrne projekty, diskutovalo sa o tom, či stavať elektrárne, spaľovne alebo priehrady na základe sentimentu miestnych obyvateľov. Skupina tiež diskutovala o predpovedi využitia pôdy, využívaní historických údajov na predpovedanie budúceho využitia pôdy a o tom, ako využitie pôdy na dedine ovplyvňuje život v meste. Zvažovali sa tiež projekcie zmien klímy a ich dopad na využitie pôdy.
Dôležitou súčasťou diskusie bolo aj rozširovanie ekologického poľnohospodárstva v súlade s cieľmi EÚ. Cieľom je zvýšiť ekologicky obhospodarovanú pôdu na 25% do roku 2030, čo na Slovensku znamená rozšírenie z takmer 200 000 hektárov na 370 000 hektárov. Diskusia sa zaoberala rastúcimi požiadavkami na farmárov v kontexte klesajúcich príjmov a stratégiami na zvýšenie ich prosperity.
Stretnutie tiež zdôraznilo vplyv spotrebiteľov a cien potravín, pričom sa zameralo na nesúlad medzi cenami potravín a ich skutočnou hodnotou. Bol prejednaný záväzok k uhlíkovej neutralite od veľkých nadnárodných potravinárskych spoločností, ako je Unilever, so zameraním na historické štandardy a regeneratívne poľnohospodárske praktiky zamerané na dekarbonizáciu činností. Boli tiež prejednané udržateľné poľnohospodárske praktiky, ktoré sú podmnožinou precízneho poľnohospodárstva, so zameraním na zníženie používania hnojív o 30% a minimalizáciu používania fungicídov, pesticídov a podobných chemikálií.
Diskutovala sa tiež potenciálna spolupráca s Nitrou prostredníctvom projektu VITINSPECTOR, ktorá by sa zamerala na spoluprácu na meteorologických staniciach napojených na spolek Ekovín na Slovensku.